Mária Benová

Austrálski vedci z Výskumného ústavu detských chorôb v Melbourne dnes dúfajú, že stoja na prahu medicínskeho bodu zlomu v oblasti liekov použiteľných v boji proti koronavírusu. Ten bod zlomu má však presne 100 rokov a rozšírený je dnes už po celom svete… Teda vlastne skoro po celom svete s výnimkou Austrálie, USA, Kanady, Veľkej Británie a väčšiny západných krajín EÚ.

Vakcína BCG (Bacillus Calmette-Guérin) síce pred nákazou koronavírusom ľudské telo neochráni, najnovšie výskumy však naznačujú, že prastará vakcína má schopnosť vytrénovať imunitný systém k ráznejšej reakcii v prípade nových infekcií a k efektívnejšiemu boju s respiračnými ochoreniami. Snáď tak dokáže znížiť závažnosť prejavovaných symptómov o.i. aj u ochorenia COVID-19 spôsobeného novým koronavírusom.

Extrémne vysoké a frekventované vystavenie kontaktu s pacientmi priamo infikovanými koronavírusom znamená, že zdravot.personál je v najväčšom riziku nákazy vírusom, o čom svedčia i desiatky tisíc zdravot. pracovníkov po celom svete, ktorí sa už stihli infikovať. V Austrálii narastajú znepokojenia ohľadom bezpečnosti zdravot.personálu úmerne k zvyšujúcemu sa počtu prázdnych políc v skladoch osobných ochranných pomôcok, ako sú ochranné rúška, respirátory, plášte či rukavice.

Vedúci oddelenia infekčných chorôb vo Výskumnom ústave detských chorôb v Melbourne,
Prof.Nigel Curtis: „Vakcína BCG má pozoruhodné vlastnosti a dokáže toho oveľa viac ako len chrániť proti tuberkulóze. Vakcína má o.i. aj v minulosti nerozpoznané a preto nedocenené účinky na imunitný systém, ktoré ho dokážu funkčne stimulovať a pripraviť ho na ochranu proti množstvu rôznych infekcií. Vakcína BCG aktivuje našu vrodenú imunitu, ktorá je vždy prvou obranou nášho tela proti novým baktériám alebo vírusom a zabezpečuje rýchlejšiu reakciu organizmu v boji proti ochoreniam vyvolaných infekciou. Možno sa pýtate, prečo považujeme vakcínu BCG za užitočné pri chorobe COVID-19? Keď pred samotným nakazením nás nechráni? Dôvodov na to máme hneď niekoľko. Viacero vedeckých štúdií už ukázalo, že jednotlivci zaočkovaní vakcínou BCG, majú oveľa menej vírusových infekčných ochorení dýchacích ciest ako nezaočkovaní. Iné štúdie zas ukázali, že zaočkovaní vakcínou BCG, ktorí následne dostali vírus, majú v krvi nižšiu koncentráciu vírusov ako tí, ktorí očkovaciu látku nikdy v tele nemali.“

Svetová zdravot.organizácia WHO schválila testovaciu štúdiu, ktorá má za cieľ vedecky exaktne overiť slová pána profesora. Štúdia začína prvý aprílový týždeň zaočkovaním 4.000 zdravot.pracovníkov austrálskych nemocníc. Polovica z nich dostane vakcínu BCG a druhá polovica tvorí tzv. kontrolnú skupinu. V r.2003 počas smrtonosnej epidémie SARS, spôsobenej starším koronavírusom, tvorila skupina infikovaných zdravot.pracovníkov až 20% z celosvetového počtu nakazených pacientov.

Prof.Nigel Curtis: „Zdravotné výstupy z monitorovania očkovaných zdravot.pracovníkov budeme porovnávať s výsledkami ich kolegov, ktorí vakcínu BCG nedostali. Všetci pracovníci budú monitorovaní prostredníctvom mobilnej aplikácie vytvorenej vedcami špeciálne za účelom zjednodušiť toto polročné sledovanie ich zdravot.stavu. Budeme ich monitorovať, či už dostali ochorenie COVID-19. Ale čo je najdôležitejšie, v prípade, že sa nakazia, budeme podrobne monitorovať syndrómy a celkovo závažnosť ochorenia, ktoré budú musieť prekonať. Zdravot.personál je vystavení veľmi vysokému riziku a v celosvetovom merítku už došlo k mnohým úmrtiam zdravotníckych pracovníkov, čo má závažné následky. V Číne, Taliansku a Španielsku sme videli, že veľké množstvo zdravot.personálu sa s ochorením COVID-19 necítilo dobre alebo muselo odísť do karantény, a preto bolo pre tamojšie nemocnice ešte o to ťažšie zvládať prudký nárast pacientov. Vzhľadom na to, že vakcína BCG sa používa už 100 rokov, je známa tým, že má len veľmi málo vedľajších účinkov alebo zdravot.rizík. Najznámejším znich je malá jazvička na hornej časti ramena, ktorá sa vytvorí po vpichu vakcíny pod kožu. Vakcína BCG by však nemala zatieniť prínosy iných liekov, ktoré sú aktuálne testované v boji proti COVID-19.“

Podobné testy vakcíny BCG už odštartovali aj na tisícke zdravot.pracovníkov v Holandsku, pripravujú sa v Nemecku a Veľ.Británii. Zdravotníci užívajúci lieky, ktoré by mohli interferovať s očkovacou látkou BCG alebo tí čo majú základné zdravot.ťažkosti, boli z testov vyradení.

Vedecký lekár a virológu z University of NSW,
Prof.Bill Rawlinson: „Dôležité je tu poznamenať, že vakcína BCG nie je protivírusovým liekom, ale vakcína, ktorá dokáže posilniť imunitný systém, a mala by sa preto používať aj spolu s ďalšími preventívnymi opatreniami. Ide o to, že posilňujete všeobecnú imunitu v boji proti infekcii, takže to nie je špecificky zamerané proti ochoreniu COVID-19. Je to však naozaj skvelý nápad otestovať si je prínos. Avšak nie namiesto ale iba popri dôležitých testovaniach iných liekov, ktoré dokážu s koronavírusom bojovať a popri veľmi dôležitých celonárodných prísnych hygienických opatreniach v oblasti verejného zdravia, ktoré dokážu účinne zabrániť šíreniu koronavírusu. V takmer všetkých krajinách Ázie, Afriky, Východnej Európy a Južnej Ameriky je populácia plošne zaočkovaná vakcínou BCG vrámci 1.roku života dieťaťa. V niektorých krajinách je povinné aj opakované preočkovanie vo veku dospievania. Tým sa im vlastne povinne posilňoval imunitný systém.“

Keďže tuberkulóza bola v Austrálii dávnejšie vykorenená a prakticky tam dnes už takmer vôbec neexistuje, vakcína BCG tam nie je široko dostupná. Od povinného plošného očkovania novorodencov sa v Austrálii upustilo v polovici 80.rokov. Ak však vedci zistia, že pomáha pri znižovaní rizika ťažkých priebehov ochorenia COVID-19, rozšíria jej použitie medzi zraniteľnými skupinami, ako sú napr. starší ľudia. Dnes dokonca niektorí tvrdia aj to, že by to mohla byť použitá na ochranu obyvateľstva pred budúcimi pandémiami.

Toto bol preklad článku z denníku The Sydney Morning Herald
. . .

Drahí priatelia.
Od povinného plošného očkovania obyvateľstva vakcínou BCG sa pred viacerými desaťročiami upustilo v 10 z 12ich krajín pôvodnej EÚ (okrem Írska a Portugalska). Napr. v Nemecku sa podobne ako v Austrálii od povinného očkovania upustilo, ale až v 90.rokoch. Na území býv.východ.Nemecka (NDR) sa začalo povinne očkovať od r.narodenia 1951, kým na území býv.západ.Nemecka až od r.1961. No v Taliansku, Belgicku, Holandsku, USA a Kanade dokonca takéto povinné očkovanie neplatilo nikdy a teda tam dnes vakcínou BCG nie je zaočkovaný takmer nikto. V Katalánsku (na severe Špan.) je zaočkovaných iba 10 ročníkov (1965-74) a na zvyšnom území Španielska sa ešte s povinným očkovaním pokračovalo, ale aj to iba do r.1981. Celková preočkovanosť obyv. je teda v Španielsku jedna z najnižších na svete.
V krajinách bývalého tzv.“východného bloku“ sa povinné očkovanie zavádzalo v 1.polovici 50.rokov (v ČSSR od r.1953), často bolo v týchto krajinách očkovanie vakcínou BCG dvojkolové: 1.vakcína pri narodení (v SR sa stopla až v r.2012) a následné preočkovanie dieťaťa vo veku 12.r. (v SR sa stoplo v r.2010). Rovnaký či podobný dvojkolový systém očkovania mali donedávna v platnosti dokonca aj niektoré vyspelé ázijské krajiny ako Južná Kórea, Taiwan, Hong Kong, Singapúr či Malajzia.
Austrálski vedci sa pri spustení testovacej štúdie opísanej vyššie v článku inšpirovali identickým počinom, ktorý v polke marca medializovalili ich kolegovia v Holandsku. V Grécku zas už od februára beží testovanie vakcíny BCG na dobrovoľníkoch z radov dôchodcov, ktorí sú v prípade koronavírusu vysoko riziková skupina. Podrobnejšie info nájdete v mojom predošlom článku: