Pandémia koronavírusu spravila škrty cez rozpočet asi každému v tomto štáte… každému trochu inak, viac, či menej. No je tu skupina obyvateľstva, ktorej posledné 2 mesiace poznačia nielen najbližších pár rokov, ale zrejme aj ďalekú budúcnosť.
A to sú dnešní deviataci na ZŠ.
Rodičia deviatakov mali na viacerých ZŠ do pondelka 11.mája doručiť riaditeľom ZŠ prihlášky na SŠ. Zákl.škola ich potom následne do 15.mája mala doručiť na adresy SŠ. Ale tzv.“profilové predmety“, podľa ktorých známok si SŠ budú vyberať z uchádzačov boli jednotlivými SŠ zverejnené až 7.mája. Teda v čase, keď už veľká časť rodičov prihlášky svojich detí odovzdané mala, keďže piatok 8.mája bol štátny sviatok a nasledoval víkend…
Dokumenty potrebné k prijímaciemu konaniu (tento rok bez tradičných tzv.“prijímacích skúšok“) boli tieto:
– vyplnená prihláška na SŠ,
– vysvedčenia žiaka,
– diplomy alebo výsledkové listiny preukazujúce poradie žiaka…
Ministerstvo školstva určilo všeobecne záväzne platné vzorce, podľa ktorých mali všetky SŠ v prijímacom konaní prideľovať body jednotlivým uchádzačom. Vzorec, na základe ktorého sa určia úspešní uchádzači, mal 3 hlavné časti:
1.ČASŤ – ZOHĽADNENIE ŠTUDIJNÝCH VÝSLEDKOV
Za prospech na ZŠ boli pridelené body podľa známok na koncoročnom vysvedčení z 8.ročníka a polročného vysvedčenia z 9.ročníka za nasledovné predmety:
2.ČASŤ – PROSPECH
Tu citujem oficiálny dokument Ministerstva školstva:
3.ČASŤ – ĎALŠIE KRITÉRIÁ (napr. diplomy zo súťaží)
Do celk.súčtu bodov boli uchádzačovi ešte navyše pridelené body od 0 do 100 za každé z týchto „ďalších kritérií“:
4.PRI ROVNOSTI BODOV sa uplatňovali postupne tieto kritériá:
A ako to vyzeralo v praxi? Prihlášky na gymnázium si podávajú deti z desiatok základných škôl s rôznymi nárokmi na vedomosti pri známkovaní. Počet adeptov bol často násobne vyšší, ako počet prijatých uchádzačov. Vzorce a systém, ktorý minister nastavil sa v praxi prejavili tak, že množstvo žiakov so samými jednotkami na vysvedčení bolo tak veľké, že na veľkom počte gymnázií nemali žiaci s jednou či dvomi dvojkami (takmer) žiadne šance „umiestniť sa nad čiarou“. A to aj napriek úspešnému reprezentovaniu školy v súťažiach. Prečo?
Dobrým príkladom poukazujúcim na nezmyselnosť vzorca z dielne ministerstva je typ žiaka, ktorý je vedomostne vo všetkých predmetoch „geniálny“, svoju cieľavedomosť dokazuje o.i. aj tým, že máva vždy samé jednotky. Má však problém s písaním diktátov a preto máva jedine zo SJ na vysvedčení dvojku. Tá ho v tohtoročných prijímačkách ukrátila o 50 bodov v porovnaní s jednotkárom (25b.+25b. za 8.+9.roč.). Plus tento „geniálny neborák“ príde o ďalších 3×5 bodov v 2.ČASTI bodovania, kedy naopak čistý jednotkár získava za každé takéto vysvedčenie +5 bodov, spolu teda 15 bodov.
V súčte ho táto 1 dvojka na dvoch vysvedčeniach stála až mínus 65 bodov (Čo by sa často nedalo vykryť ani diplomom za 3.miesto na predmetovej olympiáde.)
Čo sa teda stalo? Deviataci, ktorí dopredu vedeli, že sa pre svoje vedomosti nedostanú na „lepšie gymnáziá“, dávno sa rozhodli pre a podali si prihlášky na SŠ s nižšími nárokmi, či referenciami (o.i. napr. aj priemyslovky, či iné odborné SŠ). Tam boli vďaka nižšie položenej latke prijatí už v 1.kole. Aj vďaka tomu množstvo stredných škôl 2.kolo prijímačiek nevyhlási a keď tak s minimálnym počtom miest.
Ale zostala tu skupina detí, ktoré napriek skvelému prospechu nemali ako dokázať svoje vedomosti. Ministerstvo centrálne nastavilo také kritériá, pri ktorých nemohli súťažiť s čistými jednotkármi. Minister im nedal šancu v rovnom súboji ukázať, či sú známky na ich vysvedčeniach viac či menej opodstatnené. Je všeobecne známe, že ZŠ nemajú rovnaké nároky na vedomosti a niekde je oveľa ľahšie získať jednotku ako inde. A nie je to ani vlastne ani chyba samotných učiteľov na ZŠ, lebo neexistuje konzistentná centrálna koordinácia ich metodiky známkovania. A preto dnes nejeden „geniálny neborák“ zostal v 1.kole pod čiarou.
Títo deviataci, ktorí neboli prijatí na „lepšie školy“ teraz musia čakať na to, či vôbec nejaká stredná škola v okolí ešte spraví 2.kolo prijímačiek. Avšak gymnázií medzi nimi bude už ako šafranu…
Po ukončení 2.kola tzv.“prijímačiek“, ktoré sa majú uskutočniť podľa rovnakých vzorcov ako v 1.kole (napriek tomu, že epid-situácia už dávno stredným školám umožňuje zoranizovať fyzické testy pre uchádzačov-deviatakov), príde na rad niečo ako lotéria. Následným krokom je na základe pokynu VÚC rozmiestniť zostávajúcich neprijatých uchádzačov na neobsadené odborné školy, aj tie bez maturity, tzv.učňovky. Môže sa teda vysoko pravdepodobné stať, že napr. humanitne zameraný žiak skončí aj na SŠ technickej či dokonca škole bez maturity. A jeho život sa razom bude uberať úplne iným smerom, ako mal predstavu.
V mojom okolí je veľa nešťastných matiek takýchto žiakov. A tak sa v ich mene pýtam, či p.minister Gröhling nemohol trochu viac času venovať zamysleniu sa nad viacerými možnými variantmi prijímacieho procesu? Či sa naozaj nedalo inak, ako od stola na ministerstve zvoliť ten najjednoduchší a to v tak dôležitej veci, ako je budúcnosť detí. Veď nie každý dnešný deviatak musí mať to šťastie, že ho nakoniec životná cesta dovedie z remeselníckej priemyslovky až na kľúčové pozície v rezorte vzdelávania.
. . .
PRÍLOHA:
Príklad konkrétnych kritérií 1.kola prijímačiek tak, ako si ich podľa usmernenia Ministerstva školstva voľbou svojich vlastných profilových a doplnkových predmetov nastavilo Gymnázium na Párovskej ulici v Nitre, kde otvárajú v tomto roku 3 všeob.triedy:
Žiaci s čistými jednotkami na vysvedčeniach dostali na Gym. na Párovskej za všetkých 9 predmetov (2+3+4) spolu 537 bodov.
V porovnaní s nimi, typ žiaka tzv.“geniálneho neboráka“, ktorého sme si popísali v článku, by mohol mať na tejto škole napr. o 65 bodov menej kvôli dvojke zo SJ+Literatúra na inak jednotkových vysvedčeniach a teda iba 472 bodov za známky. Za 3.miesto v predmetovej olympiáde by sa mu ušlo +36 bodov, jeho celkové skóre by bolo teda 508 bodov. Aké šance by mal tento 508-bodový „geniálny neborák“ oproti čistým jednotkárom? Napovie letmý pohľad do aktuálnej výsledkovej listiny z 1.kola prijímacích pohovorov Gymnázia na Párovskej ulici v Nitre:
Iný príklad výsledkov prijímacieho konania v 1.kole na jednom z bratislavských gymnázií, ktoré sa rozhodlo brať do úvahy iba 4 predmety (2 hlavné + 2 profilové). Čistí jednotkári tam teda skórovali so súčtom 303 bodov bodov za známky:
. . .