Mária Benová

Odvolaný šéf SŠHR Kajetán Kičura, medzičasom už väzobne stíhaný, vo svojich výpovediach veľmi rád operuje „celoživotnými úsporami otca“. Jeho otec, dôchodca Rudolf Kičura, od začiatku vyšetrovania tvrdí, že synovi nechal na účte svoje celoživotné úspory 260-tisíc eur, a že jeho syn Kajetán za to už dávnejšie kúpil byt v Bratislave. O pár rokov neskôr, vo feb.2020, však syn Kajetána Kičuru (a Rudolfov vnuk) kupuje ďalšie 2 byty v tej istej bytovke v centre Bratislavy, každý v hodnote 200-tisíc eur. (Podrobne o tom v mar.2020 napísal Adam Valček)

Odkiaľ mal jeho mladý 20-ročný syn vo feb.2020 hotovosť na nákup 2 bytov v hodnote 400-tis.eur?

–> K.Kičura tvrdil, že syna finančne zabezpečil on ako otec, veď rodina si musí pomáhať 😉

Odkiaľ mal otec Kajetán takú hotovosť?

–> K.Kičura tvrdil, že mal dosť veľa nasporené… Veď v r.2017 mu 220-tisíc prišlo od známeho, ktorý mu tým splatil pôžičku.

Ako sa volá ten známy, ktorému šéf SŠHR Kajetán Kičura pred pár rokmi údajne požičal 175-tisíc?

–> Bankový účet Kičuru vypovedá, že sa volá Miroslav Solava.

• Pozn. na okraj: Ten Solava, s ktorým v r.2012-2017 na SŠHR uzavreli 6 prapodivných zmlúv na nákup zbroj.materiálu spolu za 2,6 mil.€. V mene štátu zmluvy zhodou okolností podpisoval Kajetán Kičura. A ten istý Solava, ktorého eseročka MIDA v r.2017 odkúpila od SŠHR 3 sklady v Dubnici nad Váhom, aby ich iba o pár mesiacov neskôr previedol na eseročku SKIhouse, patriacu Jánovi Hečkovi. Zhodou okolností práve tomu Jánovi Hečkovi, od ktorého v r.2020 „výhodne kúpili“ 2 byty v centre BA Kičurovci. Aby tých náhod nebolo málo, manželka toho Jána Hečka bola podriadenou Kajetána Kičuru na SŠHR. (Tento prepletenec majetkových prevodov a vzťahov v máj.2020 podrobne zmapoval Pavol Fejér)

Prečo podpisoval zmluvu o pôžičke zbrojársky podnikateľ Solava s Kajetánom Kičurom až 2 roky po tom, čo bola splatená? V r.2020 na diaľničnom odpočívadle?

–> Býv.predseda okresného súdu K.Kičura, expert na občianske právne spory tvrdil, že nevedel, že je to protizákonné…

Vieme už, že Solava tzv.“pôžičku“ splatil prevodmi na účet (na meno otca Rudolfa Kičuru).
Ako ale hotovosť od Kajetána Kičuru získal?

–> K.Kičura tvrdil, že mu osobne priniesol domov hotovosť v obálke v 100eurovkách.

• Pozn. na okraj: To ako sa mu podarilo napratať 1750 kusov 100eurových bankoviek do obálky K.Kičura neobjasnil.

Odkiaľ mal štátny úradník Kajetán Kičura 175-tisíc eur v hotovosti, aby ich mohol priniesť domov Solavovi v obálke?

–> K.Kičura pred súdom vypovedal, že išlo o časť z celoživotných úspor jeho otca Rudolfa.

• Pozn. na okraj: Teda tých 260-tisíc, za ktoré bol v tom čase zároveň kúpený 1.byt v centre Bratislavy. Oficiálnym vlastníkom bytu je Kajetánov otec Rudolf Kičura.

17.jún.2020: NAKA vykonala zaisťovacie úkony v rámci akcie REZERVY, počas ktorých z bezpečnostnej schránky býv.šéfa SŠHR Kajetána Kičuru zaistila 20 ks zlatých tehličiek s hmotnosťou 250 gramov… v celkovej hodnote 250-tisíc eur.

20.jún.2020 po 3 dňoch od zaistenia zlata si Kajetán Kičura razom na všetko spomenul a po právnikovi nám všetkým odkázal: „Pri nákupe predmetného zlata ide o zhodnotenie celoživotných úspor rodiny vrátane úspor otca Rudolfa Kičuru…“ Ako vidno, už sa v tom stráca nielen neborák Kajetán Kičura, ale aj jeho právnik JUDr.Rastislav Pavlovič. Aby som im obom pomohla, prikladám túto stručnú súvahu:

• Hodnota nedávnych rodinných výdavkov:
  1x byt v centre Bratislavy (na otca)
  2x byt v centre Bratislavy (na syna)
  1x záhr.chatka v BA – Devín (na syna)
  1x obálka 175-tis.€ v hotovosti Solavovi
  20x zlaté tehličky v banke (250-tis.€)
  HODNOTA VÝDAVKOV SPOLU: cca 1,2 mil.€
• Celoživotné rodinné úspory:
  1x celoživotné úspory otca Rudolfa (260-tis.€)
  1x splatenie pôžičky od Solavu (220-tis.€)
  max. 96x čistý mesačný plat šéfa SŠHR (2012-2020)
  max. 190x čistý mesačný plat sudcu okr.súdu (1996-2012)
  +niekoľko stoviek eur 20-ročného syna za brigády
  ÚSPORY SPOLU: max. 0,9 mil.€

Ak by aj rodinka Kičurovcov žila dlhé desaťročia z vody, vzduchu a lásky (k peniazom), stále by im celá tretina milióna musela do lona padnúť kdesi z neba. I keď vo svete, v ktorom žije Kajetán Kičura a v ktorom ľudia tisícky 100euroviek bežne prenášajú hore-dole v obálkach, by mu k dorovnaniu účtovníctva zrejme stačilo, aby raz za čas našiel nejakú tú tlstejšiu obálku… Len tak, pohodenú na ulici alebo na chodbe štátneho úradu…

14.jún.2020 v rozhovore s novým šéfom SŠHR Jánom Rudolfom na DennikN.sk:
“SŠHR neboli na pandémiu pripravené vôbec. Nakupovať prostriedky proti pandémii môžu len vtedy, ak ich o takýto nákup požiada príslušný rezort. V prípade COVID-19 išlo o ministerstvo zdravotníctva a práve to malo požiadať, aby rezervy nakúpili rúška, respirátory, ochranné masky a obleky, ale aj dezinfekčné prostriedky a podobne.”
–> Hovoríte o ministerstve zdravotníctva, ktoré (po odstúpení ministerky Kálavskej) viedol predseda vlády P.Pellegrini?
“Áno. A v decembri, v januári a ani vo februári od ministerstva žiaden list s požiadavkou na väčší nákup tohto zdravotníckeho materiálu neprišiel. Zodpovednosť za stav rezerv v súvislosti s pandémiou teda nesie P.Pellegrini ako zastupujúci minister zdravotníctva.”

Kajetán Kičura bol zároveň posledné 4 roky priamym podriadeným ministra hospodárstva P.Žigu. O tom, že pracovali vrámci Pellegriniho vlády na tom istom rezorte, svedčí aj podobne smiešny spôsob vyhovárania sa:
18.jún.2020 v priamom prenose TV JOJ predniesol exminister P.Žiga nepresvedčivé alibi: „Ja som o ňom nemal žiadne informácie, toho človeka ja som videl 3x v živote v zásade, keď sme riešili nejaké potreby pre ministerstvo hospodárstva a to bolo celé. Ja som nikdy nemal ani tú vedomosť, že by sa tam diali nejaké nekalé veci, ja som s tým človekom nikdy neprichádzal do styku ani som ho nepoznal. Niekedy nemôžete niečomu zabrániť, keď o tom neviete… To neviete vopred vyhodnotiť, keď nemáte dostatok informácií.“
. . .

Drahí priatelia,
kompletný 8-ročný prehľad vážnych podozrení zo SMERáckeho rabovania našich daní cez nákupy a zákazky na Správe Štát.Hmotn.Rezerv, teda práve tie informácie, ktoré minister P.Žiga údajne „nemal a nemohol vedieť“, som nedávno prehľadne spísala v článku: