Mária Benová

Expremiér R.Fico 3.júla 2020 o.i. vyhlásil: „Tzv. angažovaní, to sú takí, ktorí sú kvôli kariére schopní čohokoľvek, aj hrubo porušiť zákon. Len aby sa zapáčili niektorým vládnym politikom… A potom je tu 3.skupina, ktorá pracuje pod neuveriteľným politickým tlakom. A často v rozhovore vám povedia: Prečo odo mňa očakávate statočnosť, prečo ja mám prijať nejaké rozhodnutie, o ktorom som presvedčený, že je zákonné, ak viem, že sa nebude páčiť médiám alebo vládnym politikom? Ja sa nenechám rozvláčať po médiách a nechcem, aby moja rodina niesla nejaké dôsledky za to, že budem statočný. Do tejto kategórie patrí aj prípad bývalého šéfa SŠHR, pána Kajetána Kičuru…“

Aby sme si vedeli plasticky predstaviť, pod akým „neuveriteľným politickým tlakom“ rozhodoval neborák štátny úradník Kajetán Kičura, prikladám niekoľko míľnikov jeho kariéry:

Mar.2012: Voľby vyhrala strana SMER-SD s väčšinou poslancov  v parlamente a premiér R.Fico zostavil jednofarebnú vládu.

Apr.2012: Namiesto trenčianskeho krajského súdu začala sudkyňa Monika Jankovská pracovať na ministerstve spravodlivosti, kde sa stala štátnou tajomníčkou. Súd za politickú funkciu vymenil aj jej kolega Kajetán Kičura. Stal sa šéfom Správy štátnych hmotných rezerv (SŠHR). Premiér novej vlády R.Fico dostal vtedy na býv.predsedu Okr.súdu v Čadci, vraj len samé dobré ohlasy: „Vnútri SŠHR je katastrofálna situácia. Mám pocit, že ani kotúčik toaletného papiera tam nie je bezpečný,“ na dôvažok vysvetlil R.Fico.

Mar.2014: SŠHR nakupovala pod vedením Kajetána Kičuru núdzové zásoby cukru a pšenice od obchodníkov, ktorí mu ich predali za oveľa vyššie ceny, než keby nakupovala priamo od pestovateľov a výrobcov. štát prerobil na nákupe viac ako pol milióna eur. Na obchode naopak zarobila aj firma Montir, ktorú vlastní partner finančnej skupiny J&T Igor Rattaj. Firmy Montir a Mlyn Štúrovo dodali v mar.2014 štátnemu podniku Poľnonákup Tatry 1600 ton cukru. Za tonu zinkasovali obe po 697 eur bez DPH. „V čase, keď SŠHR nákupovali cukor sa spotová cena cukru na trhu pohybovala približne na úrovni 520 eur,“ povedal výkonný riaditeľ Slovenského cukrovarníckeho spolku Radovan Roba. Slovenské cukrovary mali záujem dodať štátu zásoby cukru. Informáciu o konaní nákupov však nedostali: „Nenašli sme ani informácie o verejnom obstarávaní či elektronickej aukcii v r.2014.“

V r.2014 si šéf SŠHR Kajetán Kičura kúpil 2.najdrahšie štátne služobné auto v SR. Mercedes E400 za 67-tisíc eur. Drahšie mal už iba guvernér NBS.

Iba do r.2012 platila zmluva podpísaná r.2008 (ešte za 1.vlády R.Fica), na základe ktorej začala nitrianska SBS firma Bonul,s.r.o. strážiť objekty SŠHR. Napriek tomu však štát platil firmu Bonul cez dodatky k pôvodnej zmluve i ďalšie 2 roky až do r.2014. Kameňom úrazu boli podmienky verejného obstarávania, ktoré si SŠHR pod vedením Kajetána Kičuru v následnej verejnej súťaži opakovane nastavovala tak, že ich dokázala splniť iba SBS firma Bonul, patriaca M.Bödörovi. Uchádzači totiž museli mať i štatút tzv.“subjektu hospodárskej mobilizácie“. A hoci by aj spĺňali prísne podmienky i iné firmy, nedostali by od úradov také potvrdenie skôr, než by podpísali so štátom zmluvu. Štátni úradníci im pritom nemohli vydať ani potvrdenie, že by im tieto doklady vydali dodatočne, po podpise zmluvy. Práve to sa nepáčilo ÚVO ani konkurentom SBS Bonul. Preto ÚVO nariadil tender v hodnote takmer 3mil.eur opakovane zrušiť, pretože hmotné rezervy nastavením diskriminačných požiadaviek porušovali zákon. Podľa Petra Kunderu z Aliancie Fair-play bolo však nemysliteľné, aby hocijaká rozpočtová organizácia vedome a opakovane porušovala zákon alebo sa ho snažila obísť: „Vláda by mala vyslať jasný signál, že od podriadených zložiek očakáva striktné dodržiavanie zákonov – tým signálom by mohlo byť napr. odvolanie predsedu.“ Každým zrušeným verejným obstarávaním sa iba naťahoval čas provizória, ktorý sa vykrýval podpismi dodatkov k pôvodnej zmluve opäť len s firmou Bonul. Úhrnom pritom išlo o miliónové položky. Verejné obstarávanie vtedy prebehlo úspešne až na 3.raz. Práve na takýchto štátnych zákazkách Bonul počas vlád R.Fica strojnásobil svoje zisky a stal sa doslova továrňou na peniaze. R.Fico na ich večierkoch mával opakovane slávnostné príhovory.

V r.2018 situáciu s firmou Bonul Kajetán Kičura zopakoval. SŠHR chcela nakúpiť bezpečnostné služby za 11,7 mil.eur, ale podmienky znovu nastavila tak, aby ich spĺňala iba jedna SBSka a to Bonul. ÚVO tender opäť zrušil a neborák K.Kičura bol donútený podpísať s firmou Bonul aspoň ten dodatok k zmluve z r.2014 za 4,7 mil.eur, ktorá práve vypršala.

V r.2012-2017 podpísal Kajetán Kičura niekoľko podivuhodných zmlúv so zbrojárskou firmou ZVSholding na nákup tisícov zapaľovačov do mínometných granátov (kaliber 95mm) a ďalšieho utajeného materiálu spolu za 2,6 mil.eur. K.Kičura konal na pokyn ministra obrany Martina Glvača(SMER):

• 13.dec.2012 kúpna zmluva za 369 955,73 €
• 13.máj.2013 kúpna zmluva za 475 742,10 €
• 19.dec.2013 kúpna zmluva za 143 726,89 €
• 23.máj.2014 kúpna zmluva za 391 560,66 €
• 21.dec.2015 kúpna zmluva za 180 710,14 €
• 25.aug.2017 kúpna zmluva za 1 010 838,97 €
• Pozn. na okraj: Zrovna aj vďaka týmto zmluvám dnes nie je Kajetán Kičura trestne stíhaný na slobode, ale väzobne.

O pár rokov neskôr, vo feb.2020 syn Kajetána Kičuru kupuje ďalšie 2 byty v centre Bratislavy, každý v hodnote 200-tisíc eur. (Podrobne o tom v mar.2020 napísal Adam Valček). V tej istej bytovke, kde si pred 5 rokmi kúpil byt Kajetánov otec – dôchodca Rudolf Kičura. Ten od začiatku vyšetrovania tvrdí, že synovi nechal pred rokmi na účte svoje celoživotné úspory 260-tis.eur, a že jeho syn Kajetán za to vtedy kúpil byt v Bratislave

Odkiaľ mal jeho mladý 20-ročný syn vo feb.2020 hotovosť na nákup 2 bytov v hodnote 400-tis.eur?
–> Kajetán Kičura tvrdil, že syna finančne zabezpečil on ako otec.
Odkiaľ mal otec Kajetán takú hotovosť?
–> K.Kičura pred súdom vypovedal, že v r.2017 mu 220-tis.eur prišlo od známeho, ktorý mu tým splatil pôžičku.
Kto je ten známy, ktorému šéf SŠHR Kajetán Kičura pred pár rokmi údajne požičal 175-tisíc?
–> Bankový účet Kičuru svedčí, že sa volá Miroslav Solava. Ten Solava, s ktorým v r.2012-2017 na SŠHR uzavreli 6 prapodivných zmlúv na nákup zbroj.materiálu spolu za 2,6 mil.€. V mene štátu zmluvy zhodou okolností podpisoval Kajetán Kičura. A ten istý Solava, ktorého eseročka MIDA v r.2017 odkúpila od SŠHR 3 sklady v Dubnici nad Váhom, aby ich iba o pár mesiacov neskôr previedol na eseročku SKIhouse, patriacu Jánovi Hečkovi. Zhodou okolností práve tomu Jánovi Hečkovi, od ktorého v r.2020 „výhodne kúpili“ 2 byty v centre BA Kičurovci. Aby tých náhod nebolo málo, manželka toho Jána Hečka bola podriadenou Kajetána Kičuru na SŠHR. (Tento prepletenec majetkových prevodov a vzťahov v máji 2020 podrobne zmapoval Pavol Fejér).
Odkiaľ mal štátny úradník Kajetán Kičura 175-tisíc eur v hotovosti, aby ich mohol priniesť domov Solavovi v obálke?
–> K.Kičura pred súdom vypovedal, že šlo o časť z celoživotných úspor jeho otca Rudolfa. Teda tých 260-tisíc, za ktoré bol už predtým kúpený 1.byt v centre Bratislavy, a ktorého oficiálnym vlastníkom od začiatku naozaj bol Kajetánov otec Rudolf Kičura.

Keď 3.sep.2019 odstúpila štátna tajomníčka Ministerstva spravodlivosti Monika Jankovská až 2 týždne po tom, ako jej polícia zabavila mobilný telefón a v novinách celý ten čas kolovala jej nedávna komunikácia s trestne stíhaným mafiánom, expremiér, ktorý ju tam ešte v r.2012 dosadil – R.Fico vyhlásil: „Je tragikomické sledovať… Igora Matoviča, ktorý sa osobne stretával s obvineným M.Kočnerom, ako poskakuje pred Ministerstvom Spravodlivosti a hovorí o odvolávaní štátnej tajomníčky za akúsi nepotvrdenú a ničím nepodloženú SMS komunikáciu medzi obvineným M.Kočnerom a štátnou tajomníčkou Monikou Jankovskou… Chcem poďakovať Monike Jankovskej za kus dobrej roboty… Som presvedčený, že ide o bublinu…“

Keď 29.okt.2019 nebolo toho, kto by Martina Glváča odvolal z postu podpredsedu NRSR ani po zverejnení komunikácie, v ktorej vybavoval Kočnerovi stretnutie pre dohadzovanie svojich ľudí na Fin.správu, expremiér R.Fico vyhlásil: „Ako predseda strany SMER, ktorú ťahám už 20 rokov, mám povinnosť stáť pri mojich ľuďoch v dobrom aj v zlom. Vážim si prácu, ktorú robil a robí Martin Glváč… Budem stáť za akýmkoľvek rozhodnutím, ktoré Martin Glváč príjme, či bude také, alebo onaké. Bol by som rád, aby sme to nechali na ňom, pretože by bolo nesprávne sa rozhodovať pod tlakom médií a atmosféry…“ Martin Glváč nakoniec odstúpil z funkcie podpredsedu NRSR sám a dobrovoľne o ďalších 8 dní neskôr.

Keď v r.2020 Najvyšší súd rozhdol, že Kajetán Kičura musí byť stíhaný väzobne, expremiér, ktorý ho tam ešte v r.2012 dosadil – R.Fico vyhlásil: „Neexistuje dôvod na to, aby bol bývalý predseda SŠHR Kajetán Kičura vo väzbe.“

Nezabudol mu náhodou ešte k tomu i poďakovať? … Za kus dobrej roboty? . . .
Drahí priatelia,
ten istý expremiér R.Fico musel presne pred mesiacom na brífingu na pôde NRSR vysvetľovať, že nebýva v kaštieli vo Vinosadoch, kde opakovane prespával, a v ktorého vlastníckom pozadí stojí schránková firma s prepojeniami na Juraja Širokého. Pri tej príležitosti som napísala článok o ich vážnych prepojeniach z minulosti: